ŠvP a jej  

 

FUJ a FAJN – plagát, na ktorý sme v ŠvP zapisovali svoje dojmy a pocity z každého dňa. Ak by sme dnes týmito dvoma slovami hodnotili týždenný pobyt v tatranskej prírode, tak by sme do kolónky FUJ napísali len: návrat, koniec ŠvP a krutú dvojdňovú realitu v škole... Kolónka FAJN by nám asi nestačila. FAJN bolo takmer všetko, čo sme v ŠvP robili a zažili. Tak napr. FAJN bola hra na fyzikálnych, chemických a biologických vedcov, ktorí sa zúčastnili na vedeckej konferencii v zrekonštruovanom hoteli Lesana v Starej Lesnej. FAJN boli spoločné výskumy mladých vedcov v rámci projektu „Poznávaním prírody poznávame seba“,  workschopy, návštevy  zaujímavých tatranských miest ako Belianska jaskyňa, kde sme popri výskume stalaktitov, stalagmitov a stalagnátov zvládli 860 schodov, vyskúšali akustiku Hudobnej siene a pod., ďalej Skalnaté pleso, ktoré sme pokorili svojou prítomnosťou a na ňom sme sv. omšou vzdali Bohu vďaku za všetku tú krásu okolo nás. Ďalšia návšteva sa týkala Observatória v Tatranskej Lomnici, kde sme si vypočuli zaujímavú prednášku, V Tatranskej Lomnici sme navštívili aj múzeum TANAP-u. Predposledný deň sme strávili opäť v Tatranskej Lomnici – v Areáli pri jazere, kde si poniektorí otestovali odvahu na lanových atrakciách alebo na jazere v člnoch.

FAJN bolo pozorovať mladých vedcov, ako študujú, pracujú, fotia a zapisujú si. FAJN bolo sledovať, ako sa snažia získať za svoje vedomosti, aktivity a výskumy čo najviac zirkochrómov – hodnotiacich bodov. Vedeli totiž, že tých najlepších „vedátorov“ čaká odmena vo forme výnimočnej expedície. Čo bolo tou odmenou? Odmenou bola večerná jazda na bobovej dráhe a špeciálna slávnostná večera.

To ale nebolo všetko. FAJN bol aj iný rozmer stretnutia týchto mladých vedcov – a to rozmer duchovný. Úžasné boli ranné a večerné modlitby, plné nápaditosti, a sv. omše, na ktorých sa ukázala duchovná veľkosť či spontánnosť našich mladých vedcov. Tieto stretnutia boli akýmsi napĺňaním poslania projektu – poznávaním prírody poznávame seba - i tých druhých...

No a v konečnom dôsledku, FAJN bol aj voľný čas, kedy sa športovalo, kedy sa utužovali vzťahy, vytvárali nové známosti, alebo kedy sa výhercovia rulety (ktorú sme točili každý večer a žrebovali víťazov) tešili z toho, že im ich učitelia slúžia – zaväzujú šnúrky, dokrmujú, ustielajú posteľ, spievajú večernú serenádu či rozprávajú hororové príbehy, alebo sa tešili na darček vo forme výtvarnej miniatúry.

Úplne FAJN bol i záver ŠvP a jej vedeckej konferencie. Celé podujatie vyvrcholilo totižto plesom, kde bolo o zábavu a občerstvenie výborne postarané.

Treba však na koniec povedať, že takto FAJN by nám nebolo bez príspevku ESF, bez námahy a trpezlivosti našich vedúcich, duchovného, učiteľov a animátorov a bez disciplíny a dobrej nálady našich žiakov prímy a sekundy.

Už teraz sa tešíme na ďalšiu školu v prírode.