Našu mobilitu sme začali v Lyone a to spoločnou večerou, na ktorej sme sa zoznámili s našimi francúzskymi a španielskymi rovesníkmi, ktorých sme konečne uvideli naživo a nielen cez obrazovku počítača. A na druhý deň sme sa už vrhli do práce. Nielenže sme pozorovali hodiny, ale sme aj absolvovali školenie o tom, ako vytvárať dotazníky, ako v nich správne položiť otázky a ako ich spraviť čo najobjektívnejšími. Hneď sme ich aj vyskúšali na žiakoch a učiteľoch a dozvedeli sme sa zaujímavé veci! Teraz už len vyhodnotiť to množstvo informácií, ktoré sme získali...

Okrem práce v škole sme navštívili aj mesto a jeho pamiatky. Začali sme novou časťou mesta, kde sa nachádzajú  moderné budovy budúcnosti, jedna z nich mala napr. okná tvorené solárnymi panelmi. Zaujal nás tu aj inteligentný autobus jazdiaci bez šoféra, ktorý vie rozpoznať každú prekážku, hneď sme ho aj vyskúšali, postavili sme sa mu do cesty a nezrazil nás... Ďalšou zaujímavou stavbou bolo Musée des Confluences, ktoré niekomu pripomína oblak, inému letiaceho vtáka. Nezabudli sme ani na starý Lyon, v ktorom sme navštívili la Fourvière, baziliku zasvätenú Panne Márii, vyviezli sme sa k nej tzv. metrom funiculaire, čo je niečo ako naša zubačka na Hrebienok. Zaujímavá bola aj Katedrála sv. Jána a pozostatky antického divadla. Prešli sme sa úzkymi pasážami medzi ulicami, ktoré slúžili najskôr ako skratka pre tkáčov hodvábu, po ktorej nosili svoj tovar, neskôr ako rýchla úniková cesta pred nemeckými okupantami počas 2. svetovej vojny. Najväčším zážitkom bola jazda na ruskom kolese na námestí Bellecour, z ktorého bol nádherný výhľad na nočný Lyon.

Ochutnali sme aj francúzske špeciality: raclette (zemiaky poliate roztopeným typickým francúzskym syrom) a tí odvážni aj quenelle (pomletú rybu zmiešanú s múkou a vypraženú ako rezeň), raclette nám veľmi chutila, quenelle už menej. 

Prekvapili nás cudzie zvyky. Francúzi sa pri stretnutí bozkávajú na obe líca, v škole sa nevyzúvajú, po každom jedle jedia syr a jedlo si dokážu vychutnávať aj hodinu.

Dobre sme sa zabavili, keď sme sa pokúšali naučiť Španielov po slovensky pozdraviť a počítať. Veľmi sme sa pri tom nasmiali. Španielom sa náš jazyk veľmi páčil a s radosťou nám každý deň priali Dobrú chuť, ďakovali, zdravili nás a počítali do desať. Aj nám sa páčila ich reč a tiež sme sa naučili zopár španielskych fráz.

Týmto pobytom sa náš Erasmus + projekt nekončí. Už teraz sa tešíme na návštevu Madridu, kde nás privítajú naši španielski kamaráti.

Danka, Simona a Zuzka z Kvinty