Náš projekt sa začal chýliť ku koncu v marci 2019, kedy sme navštívili Brusel, čo bol náš posledný zahraničný výlet. V nedeľu sme pristáli a presunuli sa do študentského hostela v mestskej časti Molenbeek-Saint-Jean. Večer nás čakala spoločná večera, na ktorú každá krajina priniesla domáce špeciality. Nesmeli chýbať slovenské Horalky či Vinea, Francúzi zas potešili palacinkami či zaujímavými druhmi syrov. Španielski kamaráti nám priniesli na ochutnávku rôzne mäsové pochúťky.

Prvý deň nás čakala prehliadka mesta. Videli sme hlavné námestie Grand Place alebo holandsky Grote Markt. Na námestí sme sa dozvedeli historické zaujímavosti o každej budove či histórii. Dozvedeli sme sa aj to, že v Belgicku sú tri úradné jazyky - francúzština, holandština a najmenej ľudí rozpráva po nemecky. V hlavnom meste je teda všetko napísane dvojjazyčne. Videli sme aj katedrálu sv. Michala a sv. Gudaly, kráľovský palác, známeho cikajúceho chlapčeka či cikajúce dievčatko.

V Bruseli sme samozrejme nemohli obísť európske inštitúcie. V Parlamentáriu sme si vyskúšali Role Play Game, v rámci ktorej sme sa zahrali na europoslancov a môžem povedať, že nebolo jednoduché dohodnúť sa na záverečnom hlasovaní.

K nášmu projektu patrí aj plnenie úloh stanovených v projekte, v rámci tejto mobility to bolo natáčanie záverečného videa a diseminácia výsledkov projektu, ktoré sme uskutočnili na  Institut de l´Assomption. Cesta do tejto školy bola každý deň náročná, pretože trvala hodinu...a viac. Nuž tento náš projekt mohol pokračovať jedine v škole a tak sme nemali na výber. Každý deň sme pracovali na scenároch k videu, ktoré sme tam postupne začali natáčať. Dvaja ľudia z každej krajiny pracovali na prezentácii, ktorú sme neskôr prezentovali v troch triedach a podobná prezentácia neminie ani našu školu. Nechýbalo ani stretnutie so žiakmi, ktorí navštevujú Institut de l´Assomption.  Na moje prekvapenie boli veľmi komunikatívni a zábavní. Všetci sme sa s nimi dobre porozprávali a zasmiali. Bolo však trochu smutné, keď sme zistili, že málo z nich pozná Slovensko. Nás to však neodradilo a na každú otázku sme im odpovedali.

Každý večer sme zakončili vynikajúcou večerou v centre mesta či lahodnými belgickými vaflami a nechýbala ani ochutnávka pravých hranolčekov. Musím podotknúť, že také vafle, aké máte možnosť jesť v Belgicku, nemáte len tak hocikde. Naše nosy pritiahla aj vôňa čokolády, ktorou sú zahalené bruselské ulice. Nejedenkrát nám ušlo očko a nevedeli sme odolať.

Posledný deň sme zavŕšili prehliadkou komiksov na budovách po celom meste. Zvyšný čas sme venovali nákupom. No nadišla aj chvíľa, kedy sme si museli dať s našimi kamarátmi posledné zbohom a sem-tam padla aj slzička. My však veľmi dobre vieme, že toto nebolo naposledy, čo sme sa videli. Už teraz dohadujeme stretnutie v lete 2020.

Náš projekt ale ešte nekončí. Musíme ešte donahrávať video a predstaviť projekt našim nasledovníkom a žiakom na iných školách.

Simona zo Sexty